Šachová príprava je dôležitou súčasťou práce každého šachistu. Veľmajstri majú väčšinou tú výhodu, že svojich súperov v lige, či na uzavretých turnajoch veľmi dobre poznajú. Na tejto znalosti sa snažia postaviť svoju hru.

„V súčasnej dobe už veľmajstri toľko neštudujú šachovú hru, ale študujú jeho charakter, správanie a temperament.“ David Bronštejn

Prípravu na súpera môžeme rozdeliť na šachovú ako aj nešachovú. Čo sa týka šachovej prípravy, tak snažíme sa pozerať šachové partie, ktoré hral súper s tou farbou, akú bude mať v partii. Je dôležité pozerať, že akým štýlom sa prezentuje náš súper. Jednoducho treba pozerať na to, ako hrá so slabším, či silnejším súperom a aké otvorenia volí.

Po zistení jeho šachového repertoáru musíme zistiť jeho šachový štýl, ktorým sa prezentuje. Sledovať 50-70 partií, určiť ktoré pozície hráva lepšie a ktoré hráva o niečo slabšie. Na záver vyvodiť z toho závery.

Ďalším krokom môže byť štúdium partií súpera s opačnými farbami. Niektorí hráči majú napr. lepšie výsledky s biely ako čiernymi. Navyše je dôležité tiež sledovať, že aké otvorenia náš súper hráva. Pokiaľ hráva dané otvorenie veľa, tak môžeme aj s čiernymi ho dobre poznať. To môže byť riskantné.

Sledujte, aké vaše partie sa ocitli na internete. Je možné, že bude mať ich k dispozícii aj váš súper, ktorý sa bude snažiť pripraviť na vás taktiku. Snažte sa, preto pokiaľ máte radar, že súper videl tie partie niečo zmeniť a prekvapiť svojho súpera.

Druhou časťou je nešachová príprava, ktorá je určená už pre pokročilých hráčov. Tu sa robí už konkrétna šachová analýza vlastností súpera. Je dôležité z hľadiska toho, aby veľmajstri vedeli, čo je dobre. Prispôsobili taktiku charakteru hráča. Niekedy sú úspešnejší, inokedy sa trafia menej.

V tejto disciplíne vynikal predovšetkým Emanuel Lasker, ktorý sa nebál ísť do rizika a bojoval aj psychologickými zbraňami. Snažil sa nájsť vždy len tie pokračovania, ktoré boli súperovi, čo najnepríjemnejšie.

Kamil Mihálik