Ako zažiť radosť zo šachu? I. - Jednoducho hrať šachové partie!

Výhodou šachu je to, že sú veľmi rozmanité, čím dávajú viac priestoru na to, aby ste zažili skutočnú  radosť pri viacerých činnostiach. Každého môže napĺňať niečo iné. Niektorí radi hrávajú, iní trénujú na nezvyčajných miestach, či pozerajú sa na partie veľmajstrov. Skúste prvú z oblastí šachu na posilnenie emočnej väzby ku šachu, a to praktické partie.

Či už hranie partii za šachovnicou alebo na internete by malo byť skvelou zábavou. Aké pocity máte, keď zasadnete za šachovnicu? Hráte radi svoje šachové partie? Musím tu dať, že vždy keď sadnem si za šachovnicu tak sa cítim veľmi fajn. Snažím sa užívať si silu prítomného okamihu, v ktorom existujem len ja a súper. Väčšinou cítim aj mierne napätie, ale myslím si, že je to OK.

Cítite to aj vy podobne? Ak áno, tak dovoľte mi, aby som Vám zagratuloval. Mať kladnú emočnú väzbu ku šachu je totiž veľmi dôležité. Nemalo by sa stáť hranie partií pre Vás povinnou rutinou. Nie je nič lepšie, ako si prísť a šachy zahrať súťažne, tréningovo s kamarátmi, či online za počítačom. Ste pri šachu až príliš orientovaní na výsledky, či si idete len tak niekde zahrať a užívať si túto skvelú hru? Určite je dobre mať nejaké tie ciele, ale nemalo by to byť postavené celé len na nich. Môže sa totiž stať, že pokiaľ budete orientovaní len na výsledky tak prestane sa Vám dariť a nebudete chcieť hrať ďalej túto skvelú hru.

Skúšali ste naučiť hrať kráľovskú hru Vašich známych? Učiť známych nové vecí je vždy veľká zábava. Čo tak naučiť Vášho najlepšieho kamaráta hrať veľmi dobre šachy? Nevadí, že na začiatku budete svojho kamaráta hravo porážať, ale postupom času budete mať to čoraz zložitejšie. Najdôležitejšie je totiž mať lásku ku šachu, s ktorou idú vecí jednoduchšie. Poznám veľmi veľa šachistov, ktorí danú lásku majú a dotiahli to veľmi vysoko. Ide to s ňou jednoducho o niečo ľahšie.

Šachu by sme sa nemali totiž báť oddať naplno a každú partiu brať ako jedno veľké dobrodružstvo. Pamätám sa veľmi dobre, ako som naučil najlepšieho kamaráta hrať šach, ako sme sa pri tom bavili a ako nám to išlo časom od ruky. Do šachového klubu sme spolu nevstúpili, keďže sme si mysleli, že v našom meste nie je a ja som vstúpil vďaka náhode až neskôr.

Čo sa mi nepodarilo za mlada, tak som si to vynahradil až 28 rokoch, keď som spoznal v osobe učiteľa angličtiny aj jedného skvelého šachového trénera. Za to, že ma priviedol do klubu som mu veľmi vďačný a tiež hranie cvičných partií bola s ním veľká zábava, pretože má slušnú silu.

Pamätám sa tiež, ako som sa tešil na svoj prvý súťažný zápas v lige. Cestovali sme do Košíc a sily som si zmeral s jedným talentom. Bohužiaľ stratil som vo francúzskej hre až príliš skoro centrálneho pešiaka a tak som svoju partiu prehral. Čo mi nevyšlo pri mojej premiére, tak som si to napravil neskôr. Vzhľadom k tomu, že hrávam menej tak sa snažím užiť si každú jednu svoju partiu, čo je veľmi dobre.

Kamil Mihálik