Nepoznám jediného šachistu, ktorý by si nezanadával na šachovú smolu. Prečo je toľko šachových smoliarov? Nešťastie nechodí častokrát samo, ale existuje v šachu smola? Prečo je toľko vyznávačov šachovej hry nešťastných?

Všetci poznáme to, prehráme partiu a obviňujeme skoro každého, ale nikdy nie seba. Koľkokrát ste už to počuli od spoluhráčov: „Mal som dnes jednu veľkú šachovú smolu.“ Prečo toľko šachistov považuje svojich súperov za šťastných?

Je to z tohto dôvodu, že ľudia si nájdu vždy niečo, čím si môžu ospravedlniť vlastné neúspechy. Svoje výhry považujeme vždy za výsledok vlastnej geniality, ale čo prehry? Prečo nemôžeme občas aj súpera pochváliť? Za svoje ťahy by sme sa mali učiť niesť zodpovednosť.

V šachu je krásne to, že aj outsider môže poraziť favorita. To, že sa dosiahne niekedy zaujímavý výsledok, ktorý nikto nečaká je zaujímavé. Je to vždy o tom, že vyhraté postavenie sa dá vždy pokaziť a horšia pozícia sa dá niekedy vyhrať.