Každému šachistovi sa môže pritrafiť chyba. Chyby ku šachu patria. Pri bezchybnej hre by končili skoro všetky partie remízou, a kde by bola potom šachová krása? Ako prežívate svoje chyby pri šachovej partii? Hneváte sa v duchu na seba alebo bojujete?
Tých, čo sa vzdávajú už vopred nepoteším. V šachu je nevyhnutné bojovať. Najlepšie urobíte, keď sa budete snažiť skoncentrovať na ďalší priebeh partie. Môžete zobrať to, ako užitočný tréning do vášho šachového života.
Veď kráľovskou hrou by ste sa mali baviť a nie stresovať. Nevadí, keď občas prehrajete. Prehry budú to, čo vás bude posúvať ďalej. Bez prehier nemáte šancu sa stať komplexným šachistom. Bohužiaľ ja som si uvedomil toto až príliš neskoro.
Svoje chyby som prežíval vždy až príliš a nedosiahol som, preto nikdy svojho potenciálu, čo je škoda. Neopakujte moje chyby, ktorých som sa dopustil na svojej šachovej ceste. Viete, aký je rozdiel medzi silným šachistom a amatérom?
Ako vlastne pracovať so svojimi šachovými chybami počas partie a po partii?
1. rada: Neodpisujte partiu nikdy, dokedy nie je podpísaná.
Partia končí až podpísaním partiáru a nádej umiera až posledná. V prípade, že ste sa dopustili počas partie chyby nebuďte na seba nahnevaný, ale snažte sa bojovať. Spomínajte na to, že koľko partií ste dokázali už otočiť, aj keď ste ich nezahrali najpresvedčivejšie. Toto myslenie pomáha veľmi.
2. rada: Do partie dávajte plnú koncentráciu a snažte sa to predýchať.
Počas partie buďte plne koncentrovaný a nerozrušujte sa až príliš. Učte sa pracovať aj so svojimi emóciami. Pokiaľ sa naučíte to, potom sa môže zísť to aj v bežnom živote. Často sa stáva totiž, že niekedy nemusí ísť o zlý ťah, ale chyba sa spraví až v nasledujúcom ťahu po psychickom rozrušení.
3. rada: Priestor na poučenie sa z vlastných chýb dostanete až doma.
O svojich chybách by ste nemali nikdy premýšľať počas partie. Na analýzu vlastnej hry by mala slúžiť domáca analýza, pri ktorej sa môžete vybúriť na sebe, potom do sýtosti. Je škoda prehrať partiu, takýmto hlúpym spôsobom.
4. rada: Naučte sa vítať vlastné šachové neúspechy, pretože práve z nich porastiete.
Amatér býva po chybách a prehrách často nahlodaný psychicky a chce skončiť so šachom, čo je veľmi nemilá vec. Zabúda sa na to, že ide o hru rozumu, a preto aj ku svojím prehrám je nevyhnutné pristúpiť rozumne.
A čo silný šachista – najlepšie silný praktický hráč napr. veľmajster? Veľmajster sa dokáže učiť so svojich chýb a hlavne sa nikdy nevzdáva. Vyhľadáva neustále možnosti, ako skomplikovať pozíciu, čo najviac a slávi svojou hrou úspech.
5. rada: Učte sa prehrávať s noblesou, prehoďte so svojím súperom pár slov po partii a analyzujte si s ním vlastný neúspech. Jednoducho spoznávajte sám seba samého.
Kamil Mihálik