Mnoho šachistov si kladie otázku, aký šach bude hrať po štyridsiatke. Budú v ňom ešte stále veľmi dobrí? Táto téma sa dotýka predovšetkým elitných veľmajstrov, pre ktorých môže byť ťažké stráviť, že už nebudú najlepšími.

V čom je problém v prípade šachu po štyridsiatke? Určite existuje veľa veľmajstrov, ktorí vedia hrávať šachy aj v tomto veku. Problémom sú však nešachové faktory. Väčšina hráčov nehráva zápasy už s takou silnou koncentráciou ako pred desiatimi rokmi. Z tohto dôvodu prehrávajú veľa partii resp. stojí ich veľmi veľa síl, aby zachránili partiu. Tiež trpí samozrejme aj ELO rating.

Čo chodievam na šachové turnaje, tak vidím veľa starších šachistov, ktorí hrajú oveľa horšie ako hrávali v mladosti. Hráči s ratingom nad 1900 sa zhoršili až tak, že ich rating je skoro o 300 ELO bodov nižší, čo je smutné. Je dobre, že šach hrávajú ešte aj napriek tomu.

Myslím si, že väčšina z nás hráva šachy pre zábavu. Samozrejme môžeme dosiahnuť aj v štyridsiatke nejaké tie prírastky v ratingu. Ide však o to, že tú je už dôležité veľmi tvrdo pracovať na sebe. Samozrejme hráva dôležitú úlohu aj čas. Všetci máme rodiny, ktorým sa musíme venovať. Na tréning neostáva veľa času.

Ďalšou vecou je to, že väčšinou nečaká už ani na veľmajstrov veľký progres. Dá sa povedať, že svoje najlepšie roky majú už za sebou. To môže niekoho, kto hrával šachy veľmi dobre demotivovať. Dobrými príkladmi tu môžu byť Vladimír Kramnik, či Garri Kasparov, ktorí skončili svoje kariéry v relatívne skorom veku. Určite mohli to ešte aspoň pár rokov potiahnuť.

Obaja títo hráči si nevedeli predstaviť, ako budú hrávať šachy po štyridsiatke proti zabijakom tejto modernej doby. No vzdorovať býva niekedy veľmi ťažké, ale nie nemožné. Je však nutné na sebe veľmi pracovať a nevzdávať sa.

Dobrými príkladmi sú majstri sveta, ktorí aj po štyridsiatke tvrdili dobre muziku. Dokázali vzdorovať aj mladým súperom. Na najvyššej úrovni dokázalo hrať viacero veľmajstrov aj v neskoršom veku. Tu sú dobrým príkladom majstri sveta, ktorí boli na šachovom tróne aj v päťdesiatke. Ide predovšetkým o Viliama Steinitza (56 rokov), Emanuela Laskera (53 rokov), či Michail Botvinnik (52 rokov).