Šachy bývajú niekedy veľmi tvrdým športom. Každý šachista si vychutnal na vlastnej koži neúspech a tie smutné pocity. Existuje veľa hráčov, ktorí sú po nepodarenej partii prehnane kriticky a ovlyvňuje to ich ďalšiu hru na turnaji, či v lige.

Chyby robia slabí hráči ako aj veľmajstri. Každý z nás určite pozná, keď mu nejde karta a prehráva partiu za partiou v rýchlom slede. Tí silnejší však ich berú, ako niečo z čoho sa môžu veľmi poučiť. Na ďalšom turnaji sú oveľa silnejšími šachistami, ako boli predtým.

Slabší hráč chce na neúspech zabudnúť. V horšom prípade až skončiť so šachmi. Takýchto šachistov je veľmi veľa, ktorí sa oberajú o poznanie samého seba. To je celé zle, lebo sa oberá o dôležité veci.

Neúspech ku šachu žiaľ patrí, keď niečomu sa venujete tak ľahko sa môže stať, že niečo pokazíte. Každý však musí kráčať vlastnou cestou. Práve tu vlastnú cestu je dôležité si poctivo zaznamenávať. Takto to robia veľkí veľmajstri. Jednoducho si mapujú cestu, po ktorej kráčajú a prečo by sme si to nemohli zaznamenávať aj my o niečo slabší šachisti?

Ako sa poučiť z tvrdej lekcie?

Nezabudnite sa najprv zhodnotiť po nešachových stránkach. Ako ste sa cítili pri partie? Pociťovali ste strach a obavy? Tešili ste sa na svoju partiu? S akou koncentráciou a energiou ste hrali šachy? Neskôr prejdite ku stránkam šachovým. Môžete si písať aj ďalšie veci.

V ďalšom kroku pristúpte už ku analýze svojej partie. Svoju partiu si vždy najprv prehrajte a skúste odhadnúť, v ktorom ťahu ste sa dopustili chýb, čo vám môže veľmi pomôcť. Potom sa pozrite na svoju partiu bližšie. Pokiaľ hrávate určité otvorenia, tak je dôležité sa pozrieť aj do databázy a skúsiť sa nazbierať si nové motívy v danom otvorení.

Usilujte sa, aby ste smerovali v budúcnosti do nejakej typovej pozície daného otvorenia a vedeli nové poznatky dobre uplatniť. Nové motívy môžu poslúžiť ako plány v partii aj keď súper odbočí v istom ťahu. Slabiny v pozícii sa nemenia väčšinou pri rôznych pešiakových štruktúrach.

Prekvapil ma minule veľmajster Zbyněk Hráček na svojej prednáške o príprave na partiu. Ukazoval tam veľa svojich partií, v ktorých sa mohlo stať, že keby sa nepoučil tak by stal rovnako ako predtým na prehru. On sa však poučil. Súperi nedostali ho už v danom variante. Našiel vylepšenie vlastnej hry a druhýkrát stal už oveľa lepšie ako v predchádzajúcich partiách.

Práve to je tá správna šachová cesta, po ktorej by sme sa mali učiť kráčať. Svoje partie by sme mali poctivo analyzovať. Každá prehra by mala slúžiť na to, aby sme sa zlepšili. Zlepší sa len ten, kto bude na sebe pracovať a nič nepodcení.